Epigenetika a všetky jej možné potenciálne využitia vyvolali veľký záujem verejnosti. Má ale tento zaujímavý proces pre vás osobne nejakú hodnotu? Áno, a my presne vysvetlíme akú.
Gény reagujú na svoje prostredie
Výrobou bielkovín naše gény nasmerujú každý aspekt nášho života; od najviac nápadných vlastností, ako je výška a farba vlasov až po fungovanie nášho metabolizmu. Genetický materiál sa môže meniť mutáciami, ktoré menia jeho postupnosť a ovplyvňujú jeho základnú úlohu – syntézu proteínov.
Existuje však aj iný spôsob, ako ovplyvniť fungovanie génov – riadením ich činnosti. Inými slovami, zapnutie alebo vypnutie génov.
To sa môže stať v dôsledku mutácie a procesu nazývaného epigenetika. Genetici definujú epigenetiku ako „štúdium zmien v organizmoch spôsobených modifikáciou expresie génov bez úpravy genetického kódu“.
To znamená, že nevnímame gény ako samostatné jednotky uzamknuté v jadre bunky a riadiace všetko, čo nás tvorí. Namiesto toho si ich môžeme predstaviť ako entity, ktoré aktívne spolupracujú a reagujú na prostredie.
Výsledkom interakcie sú rôzne fenotypy. Pozor: genotyp je naša dedičná informácia pre konkrétnu vlastnosť, fenotyp je táto informácia interpretovaná do skutočných viditeľných čŕt – modré alebo zelené oči, kučeravé alebo rovné vlasy.
Dr. John Launer (Health Education England) poskytuje ľahko pochopiteľný, praktický príklad epigenetiky. Vysvetľuje, že jednotlivec môže mať genetickú predispozíciu byť vysoký a sebavedomý (genotyp), ale ak ako dieťa trpel na podvýživu a zažil zneužívanie (epigenetické faktory), v dospelosti pravdepodobne nedorastie do plnej výšky a stane sa ustráchaným dospelým (fenotyp).
