Stres je nevyhnutnou súčasťou rušného moderného života, ale niektorým sa v ňom darí, zatiaľ čo iní sa pod ním zosypú. Zistite, ako gény ovplyvňujú vašu reakciu na stres a ako vám tieto poznatky môžu pomôcť zmeniť stres z nepriateľa na spojenca!
Dôležitý pracovný termín je každým dňom bližšie.
Chystáte sa predniesť prejav pred obrovským davom.
Vaše dieťa dostalo v potravinách záchvat hnevu.
Podarí sa vám ovládnuť, aj keď ste trochu rozhodení, alebo sa vám potia dlane a srdce vám bije opreteky už len pri predstave takýchto situácií?
Moderných ľudí už viac neohrozuje útok hladného leva, ale skôr kričiaci šéf alebo batoľa – naše telá však na tieto podnety reagujú rovnako ako pred tisíckami rokov.
Takzvaná reakcia typu „bojuj alebo uteč“ spôsobuje prudký nárast hormónov a pripravuje telo na obranu proti skutočným (alebo domnelým) hrozbám.
Prečo si však niektorí ľudia zachovajú chladnú hlavu v každej situácii, zatiaľ čo iní sa zrútia pri prvej prekážke? Čiastočná odpoveď sa ukrýva v našej vlastnej genetickej výbave!
Čo sa deje v našom tele, keď sme vystresovaní?
Z biologického hľadiska je stres reakciou tela na narušenú homeostázu (niečo ako vnútornú rovnováhu vášho tela). Keď sa homeostáza vychýli z rovnováhy, vaše telo začne biť na poplach.
Stresory čiže faktory spôsobujúce stres môžu byť:
- fyziologické (keď sa porežete či prechladnete) alebo
- psychologické (keď na vás niekto kričí alebo sa bojíte straty zamestnania).
Reakciou vášho tela sú viaceré zmeny, ktoré riadi nervová, endokrinná a imunitná sústava, no všetko sa začína v mozgu.
Pri kontakte so stresorom vaše zmysly (oči, uši, receptory bolesti v koži) vyšlú signál do amygdaly.
Táto časť mozgu sa podieľa na spracovávaní emócií, interpretuje signály a ak ich vyhodnotí ako nebezpečné, aktivuje ďalšiu časť mozgu – hypotalamus.
Hypotalamus si môžete predstaviť ako riadiace centrum s priamou linkou do zvyšku vášho tela. Dokáže ovládať mimovoľné funkcie, ako je dýchanie, srdcový tep a krvný tlak. Keď hypotalamus zaznamená varovanie z amygdaly, aktivuje nadobličky.
Tieto dve trojuholníkové žľazy, ktoré sa nachádzajú na obličkách, reagujú uvoľňovaním hormónov nazývaných katecholamíny (adrenalín alebo epinefrín, dopamín, noradrenalín).
Tie sa krvou rýchlo prenášajú do rôznych častí tela a spôsobujú fyziologické zmeny, ktoré si spájame so stresom.
Najčastejšie z nich sú:
- zvýšený tep a krvný tlak, ktoré privádzajú krv do životne dôležitých orgánov,
- zrýchlené dýchanie, ktoré umožňuje pľúcam prijímať viac kyslíka,
- dodatočný kyslík udržuje mozog v strehu a zostruje zmysly,
- uvoľňovanie glukózy a tukov, ktoré sú pripravené dodať vášmu telu energiu.
Takáto pripravenosť môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. Alebo aspoň kedysi to pre ľudí platilo. Ale čo dnes?
Stres alebo „stres“?
Stalo sa vám už niekedy, že vaše telo reagovalo akoby samo od seba?
K tvári sa vám priblíži hmyz a vaša ruka sa ho snaží zahnať bez toho, aby ste si to vôbec uvedomili.
Alebo sa strhnete pri šuchote v kríkoch, skôr než si stihnete uvedomiť, že je to pravdepodobne len vták.
Stresová reakcia nám ani nedá šancu vedome spracovať, čo sa deje, a už aj reagujeme. Dôvodom je, že amygdala a hypotalamus začali pracovať ešte skôr, ako vizuálne centrum nášho mozgu stihlo spracovať zrakový vnem.
Našim dávnym predkom takýto účinný varovný systém zachraňoval život. Ak sa prehistorický človek vydal do kríkov preskúmať, či je to naozaj vták alebo niečo zlovestnejšie, pravdepodobne neskončil dobre.
Náš obranný systém je, žiaľ, až taký dobrý, že môže byť až príliš ostražitý.
Rodinné problémy, termíny v práci, rande či vystúpenia pred publikom asi nie sú životu nebezpečné, ale napriek tomu na ne reagujeme rovnako, ako keby sme čelili skutočnému nebezpečenstvu.
A keďže sa tieto domnelé hrozby objavujú aj naďalej a stresové situácie sa neustále hromadia, takže naša stresová reakcia sa opakovane aktivuje, odnesie si to naše zdravie.
Teraz si povieme, prečo by sme sa mali snažiť minimalizovať množstvo stresu, ktorému sme vystavení.
Prečo je stres zlý?
Stresová reakcia sa vyvinula s cieľom pomôcť nám lepšie zvládať situácie, pri ktorých sa musíme brániť. Mala nám poskytnúť krátkodobú výhodu – vyhnúť sa nebezpečenstvu.
Ale evolúcia nepočítala s tým, že stres sa stane neoddeliteľnou súčasťou nášho života! Keďže má dlhodobé nepriaznivé účinky, moderný stres už životy nezachraňuje, ale ohrozuje.
Výskumy ukázali spojenie medzi neustálym stresom a zložitými zdravotnými problémami, ako sú srdcovocievne ochorenia, cukrovka 2. typu, úzkosti a depresie.
Práve preto je nesmierne dôležité, aby ste vedeli, čo je nadmerný stres a ako ho zvládnuť.
Na stres nereagujeme všetci rovnako. Niektorí ľudia sú nervózni už len pri pomyslení na tieto okolnosti a v stresových situáciách môžu úplne zamrznúť.
Čiastočne je to spôsobené tým, ako je naše telo uspôsobené, pokiaľ ide o reakcie na stres.
A to máme zapísané v génoch. Tu je podrobnejší pohľad na naše gény.
Ako gény ovplyvňujú vašu schopnosť zvládať stresové situácie
Predstavujeme vám gén COMT. Tento gén kóduje enzým COMT, ktorý rozkladá chemické látky uvoľňované počas stresu: dopamín, adrenalín a noradrenalín.
Adrenalín pravdepodobne poznáte ako „stresový hormón“ a dopamín ako „hormón šťastia“, ale oba zohrávajú významnú úlohu v reakcii vášho tela na stres.
Podľa toho, aký máte variant (alebo alelu) génu COMT, enzým COMT, ktorý produkuje, môže byť buď veľmi aktívny, alebo neaktívny. A práve toto – váš fenotyp – rozhoduje o tom, či patríte k typu bojovník alebo ustráchanec.
Bojovníci majú vysoko aktívny enzým COMT a viac tohto enzýmu znamená väčšiu armádu, ktorá rozkladá hormóny a vracia do vášho tela rovnováhu.
Ustráchanci majú zníženú aktivitu enzýmu COMT, čo znamená menej enzýmov a pomalšie odbúravanie dopamínu a adrenalínu. Ak enzým tieto stresové hormóny neovládne, poženú vaše telo nad jeho optimálnu úroveň, čo spôsobí, že tlaku podľahnete.
Ako mi pomôže, keď budem poznať svoje gény?
Tak ako všetko v živote, aj mierny stres je prospešný, pretože zvyšuje našu pozornosť a zlepšuje výkonnosť. Lenže moderný život je ako tikajúca stresová bomba. Môže vás zahltiť a ak budete vedieť, ako presne na vás vplýva, pomôže vám to efektívne zvládať stres.
Ak ste bojovník, lepšie zvládate stres a bolesť a ste emocionálne odolnejší. Skutočne však „ožijete“ len v extrémnych situáciách, keď vám mozog zaplaví stimulujúci dopamín. Lepšia výkonnosť teda môže mať svoju cenu – pocit nedostatku inšpirácie a motivácie vo chvíľach, keď nečelíte žiadnym výzvam.
Ak ste „ustráchanec“, možno sa ťažšie vyrovnávate so stresom a bolesťou, ale máte tiež sklony k väčšej kreativite, lepšiemu sústredeniu, jemnej motorike a plneniu úloh zameraných na pozornosť, keď nie ste pod tlakom a hladina dopamínu je optimálna.
Ak spoznáte svoje gény pomocou nášho testu DNA, pomôže vám to nastaviť stratégiu podľa toho, či ste bojovník alebo ustráchanec.
Stres – od nepriateľa k spojencovi
Ak sa neplánujete presťahovať do odľahlých končín Zeme, stresu sa skrátka nevyhnete. A svoje gény rozhodne nezmeníte.
Ak však viete, či ste alebo nie ste nositeľom génu bojovníka, pomôže vám to pochopiť vaše správanie a predvídať vašu reakciu na stres.
Vďaka týmto poznatkom nemusíte už stres vnímať ako nepriateľa, ale ako spojenca – a naučíte sa ho zvládať a prispôsobíte svoj životný štýl a myslenie tomu, aby ste ho využili vo svoj prospech.
A výsledok? Naučíte sa efektívne reagovať na všetky výzvy, ktoré vám život prinesie!
